Časovanie slovies

V slovníkoch sú slovesá uvedené v základnom tvare, t.j. v neurčitku.
V infinitíve končia slovesá na -en („machen”) alebo-n („wandern”).

Odstránením koncovky infinitívu získame koreň slovesa: mach-, wander-
Tento koreň slovesa potom dostáva v každej osobe inú koncovku.

U väčšiny slovies sa používajú nasledujúce koncovky:

napr.

Tvary niektorých slovies sa musíme naučiť naspamäť.

Ak je koreň slovesa zakončený na:

• -s- → reis-en (= cestovať)
• -ss- → küss-en (= bozkávať)
• -ß- → heiß-en (= volať sa)
• -z- → duz-en (= tykať)
• -tz- → sitz-en (= sedieť)

pridáme v 2. osobe singuláru ("du") koncovku -t.

Ak je koreň slovesa zakončený na:

• -t- → arbeit-en (= pracovať)
• -d- → bad-en (= kúpať sa)
• -tm- → atm-en (= dýchať)
• -chn- → zeichn-en (= kresliť)
• -ffn- → öffn-en (= otvoriť)

pridáme v 2. osobe singuláru ("du") koncovku -est,
pridáme v 3. osobe singuláru ("er", "sie", "es") koncovku -et,
pridáme v 2. osobe plurálu ("ihr") koncovku -et.

Ak je koreň slovesa zakončený na:

• -eln-→ sammeln (= zbierať)

v 1. osobe singuláru ( ich (= ja) ) z neho vypadáva -e.
pridáme v 1. osobe plurálu ( wir (= my) ) a v 3. osobe plurálu ( sie (= oni, ony) , Sie (= vy (vykanie)) ) koncovku -n.

V koreni niektorých slovies sa pri časovaní mení samohláska. Zmena samohlásky nastáva iba v 2. osobe singuláru (du) a 3. osobe singuláru (er, sie, es).

a → ä pri slovese "schlafen"

a → ä pri slovese "geben"

a → ä pri slovese "sehen"

Modálne slovesá

Modálne slovesá modifikujú význam slovesa vo vete.
Modálne slovesá určujú vzťah k činnosti, ktorú vyjadruje sloveso vo vete.
Druhé sloveso po modálnom slovese je vždy v neurčitku a stojí na konci vety.

• "können" - môcť: schopnosť / možnosť:

  Ich kann gut schwimmen.	= Viem dobre plávať.
  Das Auto ist kaputt. Wir können nicht weiter fahren.	= Auto je pokazené. Nemôžeme ísť ďalej.
  Können Sie mir helfen?	= Môžete mi pomôcť?
  Die Medikamente kann man nur mit Rezept kaufen.	= Tie lieky sa dajú kúpiť iba na recept.

• "dürfen" - smieť: dovolenie / zákaz

  Hier dürfen Sie nicht rauchen!	= Tu nesmiete fajčiť!
  Die Bank darf das Geld für das Mittagessen abbuchen.	= Banka smie strhnúť peniaze za obedy.

• "müssen" - musieť: povinnosť / nutnosť

  Ich muss den Aufsatz bis morgen schreiben.	= Musím dozajtra napísať slohovú úlohu.
  Ich muss zum Hauptplatz.	= Musím ísť na hlavné námestie.
  Hier musst du den Namen angeben.	= Tu musíš uviesť meno.

• "wollen" - chcieť: želanie / zámer

  Wir wollen am Wochenende an die Ostsee fahren.	= Cez víkend chceme ísť k Baltskému moru.
  Ich will dich heiraten.	= Chcem si ťa vziať.
  Wollen wir etwas essen?	= Pôjdeme niečo zjesť?

• "sollen" - mať povinnosť: povinnosť / opakovanie požiadavky

  Du sollst deiner Oma helfen.	= Musíš pomôcť tvojej starej mame.
  Der Arzt sagt, ihr sollt mehr Obst essen.	= Lekár hovorí, že máte jesť viac ovocia.
  Soll ich den Notarzt rufen?	= Mám zavolať záchranku?

• "mögen" - mať rád: náklonnosť
  Modálne sloveso "mögen" sa vyskytuje vo vete bez ďalšieho slovesa.

  Ich mag keine Schokolade.	= Nemám rád/rada čokoládu.
  Ich mag türkisches Essen.	= Mám rád/rada turecké jedlá.

• "möchten" - chcieť: želanie
  Modálne sloveso „möchten” (chcieť) je gramatický tvar konjunktívu II slovesa "mögen" (mať rád) a má svoj vlastný význam = želanie:

  Ich möchte mit Frau Riedel sprechen.	= Chcel(a) by som hovoriť s pani Riedelovou.
  Wie möchten die Deutschen am liebsten wohnen?	= Kde by najradšej Nemci bývali?
  Ich möchte eine Massage haben.	= Chcel(a) by som masáž.

• potrebovať + zu + Neurčitok
  Negované "müssen" sa často vo význame potreba, nutnosť nahrádza výrazom "nicht brauchen". Vyjadrujeme tým, že niekto nemusí niečo urobiť. V tomto prípade sa "brauchen" používa ako modálne sloveso a vžsy pri ňom stojí negatívny výraz a neurčitok s "zu".

  Wir müssen morgen nicht früh aufstehen, denn es ist Wochenende.	= Zajtra nemusíme skoro vstávať, pretože je víkend.
  Wir brauchen morgen nicht früh aufzustehen, denn es ist Wochenende.	= Zajtra nám netreba skoro vstávať, pretože je víkend.

  Sloveso "brauchen" môžeme použiť aj v spojení s obmedzujúcim výrazom ako "erst", "nur (einfach)", "bloß", "kaum". Má pozitívny význam a vyjadruje nutnosť.

  Du brauchst erst nächste Woche einzukaufen, noch haben wir viel zu essen und zu trinken.	= Stačí, keď nakúpiš až budúci týždeň, ešte toho máme veľa na jedenie a pitie.
  Um erfolgreich zu werden, brauchst du nur etwas mehr zu arbeiten, dann schaffst du es bestimmt.	= Aby si sa stal úspešným, potrebuješ len trochu viac pracovať, potom to určite dokážeš.

Modálne slovesá môžu vystupovať aj bez druhého slovesa, keď je kontext dostatočne jasný.

1. a 3. osoba majú pri modálnych slovesách tú istú koncovku.

Modálne slovesá spájame tiež s neosobným zámenom „man“ – sloveso je vždy v 3. osobe singuláru.

Zložené slovesá

Existujú zložené slovesá s odlučiteľnou a s neodlučiteľnou predponou.

Zložené slovesá sa skladajú z predpony a samotného slovesa.

Slovesá s odlučiteľnou predponou

Predpona je prízvučná. V slovníku nájdeme: einkaufen (= nakupovať)

Predpona modifikuje význam slovesa. („Einpacken“ súvisí nejako s „packen“. „Einkaufen“ súvisí nejako s „kaufen“.)

Keď je sloveso v prítomnom čase alebo v préterite, predpona je na konci vety.

V príčastí minulom sa predpona nachádza medzi „-ge-“ a slovesom.

Predpony pri slovesách s odlučiteľnou predponou:

ab- (= od)

abfahren (= odcestovať)

an- (= na, pri)

ankommen (= prísť, pricestovať) , anprobieren (= vyskúšať si (na sebe))

auf- (= na)

aufstehen (= vstať)

aus- (= z)

austragen (= vydržať) , aussehen (= vyzerať)

bei- (= pri)

beibringen (= naučiť, zaobstarať)

ein- (= v, do)

einkaufen (= nakupovať) , einpacken (= zabaliť)

los- (= z, uvoľniť)

losgehen (= odísť, začať sa)

mit- (= s)

mitkommen (= prísť spolu) , mitnehmen (= zobrať so sebou)

nach- (= po)

nachmachen (= napodobniť (po niekom))

vor- (= pred)

vorstellen (= predstaviť)

zu- (= k)

zumachen (= zatvoriť) , (da)zunehmen (= pribrať)

Slovesá s neodlučiteľnou predponou

Predpona je neprízvučná.

Keď je sloveso v prítomnom čase alebo v préterite, predpona stojí v spojení so slovesom.

Príčastie minulé nemá „ge-”.

Neodlučiteľné predpony slovies:

be-

bekommen (= dostať)

ge-

gefallen (= páčiť sa)

emp-

empfehlen (= odporúčať)

ent-

entschuldigen (= ospravedlniť)

er-

erzählen (= rozprávať)

miss-

missbrauchen (= zneužiť)

ver-

verstehen (= rozumieť, chápať)

zer-

zerstören (= zničiť)

Imperatív

Rozkazovací spôsob (imperatív) používame pri požiadavkách, rozkazoch, radách alebo pokynoch.

Tvoríme nasledovné tvary imperatívu:

Imperatív pre „ty-formu“ tvoríme tak, že vynecháme osobné zámeno „du“ a koncovku „-st”.

Imperatív pre „vy-formu“ tvoríme tak, že vynecháme osobné zámeno „ihr“ (vy).

Imperatív pre „Vy-formu“ tvoríme tak, že zmeníme slovosled.

Pri slovesách s prehláskou v 2. a 3. osobe singuláru táto prehláska v imperatíve vypadáva (namiesto „ä“ je v imperatíve „a“ a pod.).

K slovesám, ktorých kmeň končí na „-t”, „-d”, „-ig”, „-er” alebo „-el”, pridávame v „du-forme” koncovku „-e”.

Nepravidelné tvary imperatívu:

Imperatív – „my-forma“

Pri “my-forme” tvoríme rozkazovací spôsob tak, že zmeníme slovosled.

Préteritum

Préteritum je forma minulého času, ktorú používame najmä v rozprávaniach. Préteritum používame v písomných textoch.

Tvary 1. a 3. osoby sú v préterite vždy rovnaké.

Pravidelné slovesá:

Pravidelné slovesá so zakončením slovesného kmeňa:

Nepravidelné slovesá:

Keď rozprávame o minulosti a použijeme slovesá „haben”, „sein” a modálne slovesá, použijeme takmer vždy préteritum, aj keď je zvyšok textu v perfekte.

Tvary 1. a 3. osoby sú v préterite vždy rovnaké.

Perfektum

Perfektum je tvar minulého času.

Perfektum tvoríme z vyskloňovaného pomocného slovesa („haben” alebo „sein”) a príčastia minulého na konci vety.

Príčastie minulé

Pravidelné slovesá:

Ku kmeňu slovesa pridáme: predponu „ge-” a koncovku „-t”.

Pri slovesách, ktorých kmeň končí na „-t-“, „-d-“, „-tm-“, „-chn-“, „-ffn-“, sa pridáva predpona „ge-” a koncovka „-et”.

Nepravidelné slovesá:

Príčastie minulé nepravidelných slovies sa musíme naučiť naspamäť. Väčšinou končí na „-en”.

Slovesá s odlučiteľnou predponou

Pri pravidelných a nepravidelných slovesách s odlučiteľnou predponou sa predpona „ge-“ nachádza medzi odlučiteľnou predponou slovesa a slovesným koreňom.

Príčastie minulé bez „ge-”

K pravidelným a nepravidelným slovesám s neodlučiteľnou predponou (s: „be-”, „ge-”, „emp-”, „ent-”, „er-”, „miss-”, „ver-”, „zer-”) sa predpona „ge-” nepridáva.

Slovesá končiace na „-ieren“ nemajú v príčastí minulom „ge-“ a sú vždy pravidelné.

Perfektum s pomocným slovesom „sein“

Kedy používame pomocné sloveso „sein“:

• keď sloveso vyjadruje pohyb podmetu z bodu A do bodu B: „kommen“, „gehen“, „laufen“, „springen“, „springen“:

  Wir sind nach Wien gekommen.	= Prišli sme do Viedne.
  Er ist erst spät nach Hause gekommen.	= Prišiel domov až neskoro.
  Ich bin ins Kino gegangen.	= Išiel som do kina.
  Sie ist vor kurzem von der Türkei nach Deutschland gezogen.	= Nedávno sa presťahovala z Turecka do Nemecka.

• pri zmene stavu podmetu, ako napr. „aufwachen“, „einschlafen“, „wachsen“, „sterben“:

  Ich bin sofort eingeschlafen.	= Hneď som zaspal.
  Du bist aber groß gewachsen!	= Ty si ale vyrástol!
  Hermann Hesse ist 1962 in der Schweiz gestorben.	= Hermann Hesse zomrel v roku 1962 vo Švajčiarsku.

• pri slovesách:

  sein

  byť

  Ich bin gestern im Kino gewesen.

  Včera som bol v kine.

  werden

  stať sa

  Sie ist Mathematiklehrerin geworden.

  Stala sa učiteľkou matematiky.

  bleiben

  ostať

  Die ganze Woche ist er wegen der Grippe zu Hause geblieben.

  Celý týždeň ostal kvôli chrípke doma.

  passieren

  prihodiť sa

  Was ist passiert?

  Čo sa stalo?

  geschehen

  prihodiť sa

  Was ist geschehen?

  Čo sa udialo?

  begegnen

  stretnúť

  Ich bin ihm im Park begegnet.

  Včera som ho stretol v parku.

Perfektum s pomocným slovesom „haben“

Pomocné sloveso „haben“ používame pri všetkých slovesách, ktoré sa spájajú s akuzatívom (aj keď vyjadrujú pohyb podmetu).

Pomocné sloveso „haben“ používame pri všetkých zvratných slovesách (aj keď vyjadrujú pohyb podmetu).

Zvratné slovesá

Niektoré slovesá vyžadujú zvratné zámeno „sich” (sa/si).

Zvratné zámeno môže znamenať, že činnosť je zameraná na podmet.

Zvratné slovesá časujeme.

Ak sa sloveso viaže s predmetom v akuzatíve, zvratné zámeno sa zmení:

Popri zvratnom význame sa môžu niektoré slovesá použiť aj na označenie recipročného (vzájomného vzťahu). Na tomto recipročnom vzťahu sa zúčastňujú vždy najmenej dve osoby. Preto sú sloveso aj recipročné zámeno vždy v množnom čísle.

Recipročné slovesá sa používajú iba s podmetmi v množnom čísle. Preto sa používajú tvary zvratného zámena v množnom čísle "uns", "euch" a "sich".

Pasív

Pasív používame vtedy, keď najdôležitejšia informácia vo vete nie je vykonávateľ činnosti, ale samotná činnosť.

Pasív tvoríme pomocou vyčasovaného pomocného slovesa „werden“ a príčastia minulého na konci vety.

Vykonávateľa činnosti môžeme vyjadriť pomocou „von + datív“.

Trpný rod s modálnymi slovesami

Trpný rod môžeme použiť aj s modálnymi slovesami "können", "müssen", "dürfen" a "sollen".Okrem modálneho slovesa vtedy používame aj pomocné sloveso "werden" a príslušné príčastie minulé plnovýznamového slovesa.

Trpný rod v préterite

Konjunktív Ii

Konjunktív II sa používa v nemčine vtedy, keď chceme vyjadriť prosbu, želanie, možnosti alebo domnienky. Konjunktív II tvoríme pomocou pomocného slovesa „würden“ a infinitívu na konci vety.

„würden“ sa časuje:

Pri slovesách „haben”, „sein” a modálnych slovesách tvoríme konjunktív pomocou préterita a s prehláskou.

Pomocou konjunktívu možno vyjadriť želanie. Často sa pri tom používajú častice „doch“, „bloß“ a „nur“.

Pomocou konjunktívu môžeme vyjadriť radu. Vtedy použijeme modálne sloveso „sollen“.

Pomocou podmieňovacieho spôsobu môžeme vyjadriť niečo nereálne alebo možnosť.

Pomocou podmieňovacieho spôsobu môžeme vyjadriť predpoklad.

Zdvorilú prosbu (zdvorilostnú formu) môžeme v opytovacej vete vyjadriť konjunktívom II:

Budúci čas Futur I

Ak chceme v nemčine vyjadriť budúci dej alebo zámer, zvyčajne stačí použiť prítomný čas spolu s časovým výrazom.

Budúci čas Futur I je forma času, ktorá označuje dej v budúcnosti. Tvoríme ju pomocou pomocného slovesa "werden" a neurčitku plnovýznamového slovesa, ktorý musí stáť na konci vety.

Slovesné väzby

Väčšina slovies sa pevne viaže s určitou predložkou
S ktorými predložkami sa slovesá viažu a ktorý pád nasleduje, sa musíme žiaľ naučiť naspamäť.

Zoznam najčastejších slovies s predložkami, s ktorými sa viažu:

Dôležité štruktúry:

Ak sa pýtame na nejakú osobu, opytovacie zámeno (v akuzatíve "wen" alebo v datíve "wem") stojí za predložkou, s ktorou sa viaže sloveso (prísudok) vo vete. Napr.: auf wen

Ak sa pýtame na nejakú vec, predložka, s ktorou sa viaže sloveso (prísudok), stojí za opytovacím zámenom "wo-". Ak sa daná predložka začína na samohlásku, vložíme medzi "wo-" a predložku hlásku "-r-" (napr.: worauf, nie: woauf).

Ak tvoríme zámennú príslovku, na začiatku je "da-", po ňom nasleduje predložka, s ktorou sa viaže sloveso (prísudok). Ak sa daná predložka začína na samohlásku, vložíme medzi "da-" a predložku hlásku "-r-" (napr.: darauf, nie: daauf).

Slovesá s predložkami

V nemčine sa veľa slovies viaže s určitou predložkou. Od predložky závisí, v akom páde bude podstatné meno.

Keď sa pýtame na nejakú vec, predložka, ktorú si vyžaduje sloveso, nasleduje po slove "wo-". Písmeno "-r-" medzi "wo-" a predložku pridávame vtedy, keď sa predložka začína na samohlásku.Na vec sa v tomto prípade pýtame takto:

Ak sa pýtame na osobu, pád (otázka v akuzatíve "wen" / v datíve "wem") sa riadi podľa predložky, s ktorou sa sloveso viaže.

Slovesá s predložkami, po ktorých vždy nasleduje akuzatív:

Predložky "auf", "für", "gegen", "um", "über" vyžadujú vždy akuzatív, keď sa používajú so slovesom s predložkovou väzbou.

Slovesá s predložkami, po ktorých vždy nasleduje datív:

Predložky "bei", "mit", "nach", "aus", "unter", "von", "zu", "vor" vyžadujú vždy datív, keď sa používajú so slovesom s predložkovou väzbou.

Predložky, po ktorých môže nasledovať datív alebo akuzatív:

Predložky "an" a "in" sa môžu spájať aj s akuzatívom, aj s datívom, keď sa používajú so slovesom s predložkovou väzbou.

Modálne sloveso "sollen"

Modálne sloveso sollen používame aj na vyjadrenie nutnosti, ktorá nie je subjektívna. Často ide pritom o výzvu, želanie alebo rozkaz od tretej osoby.

Časovanie slovesa "sollen" v podmieňovacom spôsobe v prítomnom čase

Tvarom konjunktívu II slovesa "sollen" vyjadríme návrh, odporúčanie alebo radu.